„Človek sa stáva celistvou bytosťou, ak používa hlavu, srdce aj ruky v rovnováhe.“
Waldorfská pedagogika vychádza z učenia Rudolfa Steinera. Vznikla už pred viac ako 100 rokmi a na svete existuje okolo 1000 škôl. Krátky dokument o waldorfskej pedagogike: Waldorf 100 – Film (Slovak)
Je to pedagogika vzťahu – vzťahu ku svetu a všetkým bytostiam v ňom, vrátane seba samého. Tento vzťah sa dá utvárať len skutočným radostným pozorovaním, vnímaním a objavovaním sveta všetkými našimi zmyslami. Len živým utváraním vzťahu so svetom ho môžeme pochopiť. Tak ako utváraním vzťahu s druhými, môžme pochopiť človeka a teda aj seba. Vzťah so svetom nám dáva pocit spojenia, spolupatričnosti a teda zmyslu života.
Zákonitosti:
Waldorfská pedagogika si všíma zákonitosti vývojových období dieťaťa. Tie predstavujú 7-ročné obdobia, počas ktorých sa dejú zmeny v človeku vo vzťahu ku chápaniu sveta a schopnosti učiť sa.
Charakteristika obdobia dieťaťa od 7 do 14 rokov („svet je krásny“):
- výmena mliečneho chrupu
- dozrievanie srdcovo-pľúcnej sústavy
- napodobňovanie vychovávateľa končí a presúva sa k autorite a úcte
- rozvoj logického myslenia, predstavivosti, pamäte, porozumenia druhému…
- 9.-11. rok tzv. obdobie Rubikonu – končí sa detský rozprávkový svet, začína záujem o reálny svet, príčiny diania, kritické myslenie, úsudok, abstraktné myslenie
- po 12. roku sa začína rozvíjať citový život (puberta)
„Waldorfská pedagogika nám umožňuje na základe poznania zákonitostí vývoja dieťaťa a uplatňovaním princípu HLAVA-SRDCE-RUKY utvárať harmonicky rozvinutú bytosť.“
Princípy:
- učiteľ ako rešpektujúca autorita s úprimným záujmom o poznanie dieťaťa
- rešpektovanie individuálneho vývoja každého dieťaťa
- úsilie o výchovu slobodných ľudí, neobmedzených žiadnym konkrétnym svetovým názorom, tak aby boli v dospelosti schopní samostatnej orientácie, zodpovedného a sociálne pozitívneho konania.
- jasná štruktúra, rytmus a zmysluplnosť vyučovania (ako cesta ku slobode, zdraviu a zmyslu života)
- umelecké vyučovanie nie len ako nadobúdanie zmyslu pre krásu, ale aj ako prostriedok posilňovania vôle
- vysvetľovanie od celku k jednotlivostiam a od konkrétneho k abstraktnému
- vysvetľovanie od praktického k teoretickému, od skúsenosti k vede
- zabúdanie a znovuosvojenie ako dôležitý proces posilňovania pamäte
Metódy
V tomto veku ešte platí, že myslenie – intelekt dieťaťa sa rozvíja od dola nahor, tzn. cez „ruky a srdce“ („cez zmysli sa myslí“). V prvých ročníkoch používame teda hlavne zážitkovo-pohybové a obrazno-umelecké metódy.
„Cez živú skúsenosť a pozorovanie porozumiem svetu. Svet je krásny a v krásne je zmysel a to mi posilňuje vôľu.“
Intelektuálne metódy vyučovania zavádzame postupne (od 3. ročníka). Ale vždy ostáva na prvom mieste zážitok pozorovania a vzťahu, a až potom popis a vyvodzovanie poznatku (tzv. 3-krok).
Prepájaním predmetov vedieme deti k všestrannosti (hlava-srdce-ruky) a chápaniu sveta v súvislostiach. V praxi to môžeme nazvať ako tematické vyučovanie, pričom vychádzame z kolobehu ročných období a sviatkov.
Odlišnosti waldorfskej pedagogiky od klasickej pedagogiky:
- hlbšie pochopenie človeka – duše dieťaťa (nezaujíma nás len objem vedomostí)
- učitelia sú neustále vyzývaný pracovať na svojom vlastnom rozvoji („výchova je hlavne o sebavýchove“)
- dieťa a jeho vek je určujúci faktor pre výber učebnej látky
- výchovným princípom je prirodzená autorita dospelého
- prevažuje zážitkové učenie, rozvíja sa obrazotvornosť, kognitívna náročnosť stúpa s vekom dieťaťa
- pohyb ako súčasť vyučovania – rozvíja motoriku, ale aj správnu artikuláciu a myslenie, ďalej tiež posilňuje vôľu, motiváciu, prispieva k duševnej rovnováhe, radosti, prekonáva únavu a celkovo zlepšuje celú fyziológiu tela
- dôležitý je rytmus a opakovanie, ktoré posilňujú pamäťové osvojenie učiva
- rozprávanie príbehov je výchovným prostriedkom k budovaniu morálnych hodnôt prirodzeným spôsobom
- používanie slovného hodnotenia
- chyba je dôležitou súčasťou vyučovacieho procesu, aby sme sa posunuli ďalej
- učiteľ si pripravuje vlastné vyučovacie podklady z rôznych zdrojov (učebnice, pracovné listy, odborná literatúra atď.)
- žiaci si vytvárajú vlastné epochové zošity
- iné rozloženie predmetov v čase a priestore (viac v časti Charakteristika domškoly)
- dôraz na estetické kvality školy a vyučovania ako výchovného prostriedku a kultivácie vzťahu k svojmu okoliu
- okrem rodičovských združení sa rodičia často priamo zapájajú do niektorých aktivít a zúčastňujú sa slávností konaných počas roka
- s technológiami začíname až na druhom stupni